Men of Valor: Part One - Slovak Translation
- Details
- Published: Tuesday, 29 January 2008 05:00
„Zvláštne” je to pravé slovo, ktoré opisuje ako rýchlo môže clovek letiet povedzme, z Orlanda a tvrdo pristát v strede mínoveho pola. V žiadnom vymyslenom mínovom poli ale v pravom velkom. Táto zmena bola iba otázkou pár dní: zbohom Mickey Mouse, zdravím mínove pole. Zdravím Irán.
Operácia Iracká sloboda (OIS) je americký názov pre vojnu. OIS 1 iniciovala inváziu v roku 2003. Následné rotácie viedli k príchodu OIS 2,3 až pokial sa toto císlovanie stalo bezvýznamným a mätúcim. Britský názov pre OIS je „Operácia Telic” alebo „Op Telic.” Hoci britské oznacenie tejto operácie je menej zložité, prakticky žiaden britský vojak nevie co „Telic” znamená. Nech je ako chce, Op Telic 1 oznacuje pociatocnú inváziu a udalosti tesne po nej. Tým, že Briti rotujú každých šest mesiacov sa toto císlo mení po každej rotácii. Pocas toho ako píšem tieto riadky sa nachádzame v Op Telic 10, pretože sa pomalicky blížime ku koncu piateho roku od pociatocnej invázie.
Operácia Telic 1 bola plná udalostí, pretože bola inváziou. Pocas Op Telic 2 až 8 sa neudialo skoro nic. S výnimkou Op Telic 4, pocas ktorej sa udialo niekolko krátkych ale tvrdých bojov. Preto sa Basra vytratila z mapy. Novinári tu trávili relatívne málo casu, pretože sa strielalo len výnimocne. Clovek by povedal, že Briti neriešili nic vážne, pokial sme my zažívali krušné chvíle v „severnom Iraku.” Briti nazývajú „severný Irak” všetko na sever od oblasti ich pôsobenia. Americania oznacujú za „severný Irak” viacmenej oblasti severne od Bagdadu. Pocnúc provinciou Nineveh a pokojnými kurdskými oblastami.
Op Telic 2 až 8 boli skôr pokojné. S výnimkou Op Telic 4, pocas ktorej zomreli 9 britskí vojaci a další 35 boli zranení. Práca britských vojakov v južnom Iraku prebehla bez väcšieho povšimnutia medií a zostala neocenená. Na dvoch mojich cestách s Britmi som sa ich pýtal ako s nimi zaobchádzajú doma vo Velkej Británii. Všetci tvrdili, že sa im nedostáva žiadnej pozornosti. Obcas vyjadrujú tichú túžbu po pozornosti, ktorá (ako sú presvedcení) sa dostáva ich americkým kolegom. Britskí vojaci si myslia, že našim vojakom sa dostáva velkých ovácií a objatí od neznámych na letisku. A to sa naozaj aj deje, najviac v Texase.
Americkí vojaci dostávajú balíky od ludí, ktorých vôbec napoznajú. Tieto balíky sú posilnovace morálky. Takisto dostávajú pohladnice z rôznych škôliek. Vojaci tieto pohladnice nalepujú po stenách svojich velitelstiev a nemocníc. Neviem ako to tie pohladnice plné písmenok, nalepovacích postaviciek a usmievajúcich sa slniecok robia, ale kedykolvek som v irackých nemocniciach tieto detské pohladnice pozdvihnú môjho ducha. Briti taktiež dostávajú pohladnice a balícky. No nie v takom množstve, rôznorodosti a frekvencii, v akej ich dostávajú americkí vojaci. Samozrejme nie každému sú britské záujmy v Iraku lahostajné. Nepriatel, ktorý bol pre bojujúcich Britov prítomný iba v pozadí, naplno ožil pocas Telic 9 a 10.
Moja prvá spolupráca s Britmi bolo pocas Telic 9. Približne pocas môjho jednomesacného pridelenia britské straty boli dva až trikrát vyššie ako straty Americanov tom istom období. V tomto období, ked na každého britského vojaka pripadá okolo 30 amerických je táto matematika zložitá a má vela variácií. Ale väcšina britských velitelov, s ktorými som sa rozprával, s týmto odhadom súhlasí.
Pre tých asi 5 000 Britských vojakov v Iraku tam bolo urcite vela strelby a výbuchov rôznej munície. Ci už improvizovanej alebo po domácky vyrobenej. Niektoré z nich padali velmi blízko. Zúcastnil som sa na troch po sebe idúcich misiách, na ktorých nebola núdza o fatality. Pocas jedného dna Briti zabili okolo dvadsatšest povstalcov.; Dalšiu noc som bol svedkom prepadu kde Briti zabili okolo osem povstalcov ; Pocas prepadu na nasledujúcej misii sme stratili dvoch britských vojakov a další boli ranení. V troch po sebe nasledujúcich misiách bolo zabitých okolo tridsatšest ludí a tempo sa zvyšovalo.
Americké jednotky su tradicne oznacované císlami, zatial co britské jednotky majú svoje mená. Napríklad „Royal Green jackets” ktoré boli spojené s „Royal Glucester, Berkshire a Wiltshire Light Infatry” ako aj s „Devonshire a Dorset Light Infantry” spolu s „The Lght Infantry” pod nový názov „The Rifles (Pušky)”. „The Rifles (Pušky)” sa skladajú z piatich práporov. Jednotlivo pomenovanými 1 Rifles (Pušky 1), 2 Rifles (Pušky 2), 3 Rifles (Pušky 3), Rifles 4 (Pušky 4) a 5 Rifles (Pušky 5).
K 2 Rifles (Puškám 2) som sa pripojil na zaciatku roka 2007 pocas precízne pripravenej a vykonanej “ operácie Arezzo .” Bez jediného škrabnutia 2 Rifles (Pušky 2) zabili dvadsatšest nepriatelských bojovníkov. Je jasné, že v tento den mali štastie. Ale štastie nám prialo hlavne kvôli tomu, že 2 Rifles (Pušky 2) sú bojoví veteráni. Ako som písal v depeši o tejto misii, nenechali nic na náhodu a precízne sa pripravili na boj.
[Telic 9]„Plán pre operáciu Arezzo bol múdro vymyslený. Zatial co sa Americania pri intenzívnych bojoch spoliehajú na podporu helikoptér, Briti idú do nepriatelského prostredia v menšine, bez podpory helikoptér. Spoliehajú sa na casovanie, terén, manévrovatelnost, silu zbraní a cistú odvahu.”
[Telic 9]„V boji môže byt štastie rozhodujúcim faktorom, ale Murphyho zákony stále platia. Už od zaciatku operácie Arezzo bolo prítomné riziko, že sa nieco môže katastroficky pokazit. Vojaci 5. caty nikdy pocas denného svetla nevykonávali takúto odvážnu operáciu. Napriek tomu, že sa britské sily nachádzali v najsilnejšej bašte nepriatela, pplk. Maciejewsky im chcel ukázat, že dokážu zasiahnút ich centrum a spôsobit tažké straty.”
[Telic 9]„Nepriatel na nás vela krát strielal zo všetkých strán, z rôznych pozícií, ci už zo zeme alebo striech. 5. cata a ostatní na túto tažkú strelbu odpovedali presnou strelbou. Niekolkokrát som videl vojaka ako so svojim 40 mm granátometom ostreloval nepriatelské pozície. Britský odstrelovac vypálil štyri gulky. Jednou 7.62 mm gulkou trafil do hrude ozbrojeného muža na streche. Dalšia zastavila muža, ktorý strielal z auta.”
[Telic 9]„Gulky sa odrážali od stien vozidiel. Britskí plánovaci predpokladali, že JAM by už v tomto case pripravovala velké IED-cka (nástražné výbušné systémy) na našich východiskových cestách. Plán velitelov porazit túto hrozbu bol zatial úspešný. Minimálne jeden výbušný systém bol osadený, vybuchol predcasne a minul jedného Bulldoga.”
2 Rifles (Pušky 2) na fotografii po bitke, ktorú som opísal v depeši “ Britskí vojaci vo vojne ” Bojovali dobre, utržili straty, ale spôsobili ešte vacšie. Nepriatel sa však ešte len pripravoval na vážnejšie bitky. Táto bitka bola so skúseným nepriatelom, ktorý privítal 4 Rifles (Pušky 4) v Basre. Snažil sa preliat každú možnú kvapku britskej krvi.
Pri porovnaní prebiehajúcich konliktoch v Afganistane a Iraku sa bežne oznacuje Op Herrick 4 (v Afganistane) ako ten, ktorý je poznacený tažkými bojmi. Hlavným dôvodom je, že velmi málo ludí vie o Telic 10 v Iraku. Pre porovnanie, len za prvé tri mesiace utrpeli rovnaké straty a pocet ranených sa vyšplhal na dvojnásobok ako za šest mesiacov operácie Herrick 4.
Pre Webba, ktorý slúžil v Severnom Írsku a má za sebou dve výpravy v Bosne je toto prvá výprava v Iraku. Jeho 2. prápor Waleského královstva je tiež známy ako „B (Rorke’s Drift) Company” –meno, ktoré si zaslúžil po hlavnej bitke s bojovníkmi z kmena Zuluov. Jeho 120 vojakov je tiež známych ako “Welsh Warriors.” Ked su waleský bojovníci prítomní na hliadkach alebo konvojoch, sú stále na cele. Je tomu tak preto, že 4 Rfiles (Pušky 4) používajú staršie obrnené Bulldogy a vozidlá s elektronikou, ktorá nie je dobre prispôsobená na vyhladávanie IED a iných nebezpecenstiev. Webbovo družstvo používa moderné Warriory (podobný americkému Bradley), ktoré majú dokonalejšie vybavenie. Preto im pripadla tá nezávideniuhodná práca byt stále na cele.
21. mája 4 Rifles (Pušky 4) podniknú svoju prvú misiu v smrtiacich uliciach Basry.
Smrtiace pasce nepriatela su pripravené. A waleskí bojovníci sú ako vždy na cele.
