Kupola pod krížom: Miestny moslimskí a krestanskí vodcovia pripravujú kostol pre jeho príchod.

Dnes 15. novembra prišiel biskup do kostola Sv. Jána v Bagdade, kde ho vítali domáci. Na bohoslužbe sa k nim pripojili vojaci z 2-12 pešieho pluku,ktorí tvrdo bojovali, aby zaručili bezpečnosť ulíc v okolí. V tento výnimočný deň boli prítomní aj tvrdo bojujúci vojaci z 3. Irackej divízie.

Ctihodný Shlemon Warduni, pomocný biskup kresťanskej diecézy Sv. Petra Apoštola pre Chaldejcov a Asýrčanov v Iraku celebroval priamo pod kupolou a Chaldejskym krížom. Biskup Warduni ďakoval v angličtine a arabčine prítomne sediacim americkým vojakom pre ich obetavosť. Počas bohoslužby opakovane ďakoval Američanom.

Pplk. Stephen Michael v kostole Sv. Jána. Pplk. Michael mi dnes povedal, že keď sa tu poprvýkrát objavila al-Káida začala prenasledovať kresťanov ako prvých. Nútila ich platiť poplatky. Boli to práve miestny moslimovia, ktorí ako prví žiadali pplk. Michaela o ochranu pre miestnych kresťanov pred al-Káidou. Pravoverní moslimovia vám vždy pohotovo povedia, že členovia al-Káidy niesú praví moslimovia. Vyčíňanie al-Káidy sa vystupňovalo z vyberania poplatkov na vraždenie kresťanov a moslimov. Nespočetné tisíce kresťanov a moslimov utiekli z Bagdadu zo strachu pre občianskou vojnou. Väčšina kresťanov je už preč. Utiekli do Sýrie, Jordánska alebo severného Iraku.

Liturgia bola dlhá a katolícka, no pretože som nebol vychovávaný ako kresťan, väčšine vecí som nerozumel, aj keby boli všetky po anglicky. Niektorí americkí vojaci však omše poznajú a vraveli, že táto sa im páčila.

Dnes v kostole sv. Jána predné lavice zväčša zaplnili moslimovia, ktorí chcú aby sa ich kresťanskí priatelia a susedia vátili domov. Kresťania, ktorí uvidia tieto fotografie možno spoznajú svojich priateľov. Moslimovia žijúci v ich susedstve sa obávajú, že iní ľudia obsadia domovy ich kresťanských priateľov a tí sa nebudu mať kam vrátiť. A preto prišli dnes do kostola sv. Jána, aby ukázali svoje tváre a mohli povedať:„Vráťte sa do Iraku. Vráťte sa domov.” Chceli, aby ich zachytili objektívy. Chceli rozšíriť posolstvo: Vráťte sa domov. Stále mi vraveli aby som to uverejnil v správach. „Povedz kresťanom nech sa vrátia domov do Iraku.“

Hoci sa iracké deti správali dobre, počas bohoslužby boli neposedné, takže ich rodičia museli krotiť.

Hmmmmm… Svetová história sa vyvíja a toto malé iracké dievčatko sa hrá s vrkočmi svojej sestry. Neskôr po bohoslužbe ma ich matka poprosila, aby som ich vyfotil.

Bola to prvá omša v kostole sv. Jána odkedy na ňom boli namontované okenice, potom čo neďaleký kostol Sv. Juraja bol žničený a duchovní zo severu boli unesení, mučení a popravení.

Domáci z tejto časti Bagdadu tvrdia, že veci v Dore sa dramaticky zmenili. Až tak, že kostol sv. Jána je znovu otvorený a omše sa znovu slúžia

Prekladateľ „Ice“ na fotke s členmi kongregácie pred kostolom sv. Jána po omši. „Ice“ vyrastal v tomto susedstve. Jeho rodina je kresťanská a toto je ich kostol. Keď som sa ho pýtal či moslimovia zachádzajú zle s kresťanmi, jednoznačne mi odpovedal ako mnohí irackí kresťania a moslimovia pred ním: jednoznačné „nie.“ Ice povedal, že nikdy nemali problémy, pokiaľ al-Káida nezačala vnášať napätie medzi ľudí.

Rozprával som sa s irackými 7 až 14 ročnými chlapcami. Jeden 9 ročný (teda vyzeral na 9) mi povedal, že rád číta. Keď som sa ho opýtal, čo rád číta, povedal “Supermana”. Potom dodal, že Superman nosí masku. Ice a ja sme povedali, že Superman nenosí masku. Ale ukázal som mu výložku s indiánskou hlavou a povedal som mu, že Superman nosí takúto výložku. Všetci sa začali smiať. Všetci sme si mysleli, že rozpráva o Batmanovi, ale on odpovedal, že nie. Mysleli sme si, že zrejme rozpráva o Zorrovi a keď sa ma chlapec opýtal, či je Zorro Američan, tuším som mu povedal, že je z Mexika. V tom sa ozval americký fotograf Chris Hondros, ktorý tvrdil, že Zorro je Španiel. V tom sa chlapec otočil k dalšiemu chlapcovi a so smiechom ho udrel po hlave so slovami: „Ty si mi vravel, že Zorro je Američan!“ Chlapci sa začali naťahovať. Nikto z nás nespomenul Lone Rangera, Kapitána Marvela, Spidermana alebo iného maskovaného muža v panteóne komiksových superhrdinov.Neskôr som sa pýtal jedného 14 ročného chlapca či má rád školu. Upozorňoval som ho, aby si dobre premyslel čo povie, lebo kamera bežala a záznam mohol vidieť niektorý z jeho učiteľov. Jeho odpoveď neuverejním, lebo veľa Iračanov číta túto stránku a chlapec by sa mohol v škole dostať do problémov. Nezáleží na tom, v ktorej časti sveta ste, chlapci sú všade rovnakí.

Táto kresťanská matka sa chcela pochváliť svojimi deťmi. Moslimské ženy to robia tiež. Iracké ženy rady ukazujú na obdiv svoje deti.

V bitke o vrkoče bolo vyhlásené prímerie, alebo bol vynútený pokoj zbraní. Už je to nejaký čas, čo som bol v boji. Nočná mora sa končí. Al-Káida sa začína rozpadať. Sunnitské kmene po celom Iraku sa zobúdzajú a dávaju prednosť vyjednávaniu pred násilím. Šiiti sú pripravení zastaviť boje, čo iba upevňuje ich schopnosť vytvoriť a kontrolovať novú vládu. Toto je stále komplexné a chúlostivé vyhlásenie, pretože vojna ešte stále nemusí byť na konci. Ale moslimovia vravia, že je čas vrátiť sa domov. A kresťania cítia to isté. Sú unavení, ale je tu ešte stále veľa práce.